• Mia

Vitaj späť :(


Keď sú vrátení z adopcií, tak ma to vždy veľmi mrzí. Človek sa pýta, čo bolo zle??? Na strane psa určite nič...na strane nového majiteľa zrejme často predstava, že pes bude automaticky poslúchať. Ale to tak vôbec nemusí byť...je treba ich brať ako jedinčné osobnosti a podľa toho s nimi pracovať.


1. V prvom rade treba brať do úvahy základný fakt a to, že psy v útulku nedostávajú toľko pozornosti, koľko by si zaslúžili a potrebovali. Napriek všetkej snahe dobrovoľníkov na to skrátka nie je čas a občasné venčenie nemá na ich výchovu prakticky vplyv. Buď sú zatvorení v kotcoch alebo v tom lepšom prípade majú výbeh spoločne s ostatnými psami ako je to v útulku Home4pets, ale aj tak sa väčšinu času socializujú iba medzi sebou. Čo, samozrejme vôbec nie je na škodu, ale keď prídu domov, nastáva iný režim.


2. Traduje sa, že pes adoptovaný z útulku vás bude zbožňovať a bude vám vďačný do konca života. Ano, bude...ale všetko má svoj čas. A nie len to. Každý ma svoju povahu. Zatiaľ čo jeden vás bude verne nasledovať na každom kroku ako tieň a nebude vás chcieť spustiť z očí, o druhom nebudete ani vedieť. Je dosť dôležité, aby ste si rozmysleli, čo od psa vlastne očakávate a potom vyberajte na základe intuície a interakcie medzi vami navzájom. Choďťe do útulku nie raz, ale viackrát. Trávte spolu čas na prechádzach a spoznávajte sa. Ano, je to časovo náročné, ale ušetrí sa tým sklamanie na oboch stranách. A overí to vaše rozhodnutie, že psieho kamaráta skutočne chcete.


3. Za tretie je treba si úprimne položiť otázku, či na nového člena rodiny máte skutočne čas. A tým nemyslím len čas ho ísť vyvenčiť okolo baráku. Myslím tým čas sa mu venovať. Psy z útulku majú často niečo za sebou. Môžu byť nesocializovaní, nevychovaní alebo pochádzať "iba" zo zlých podmienok alebo okúsili týranie vo forme hladu či bitky, majú traumu z opustenia atď. Tak či tak...nesú si to so sebou. A verte mi, že to všetko sa môže prejaviť a tým skomplikovať vaše spoločné spolunažívanie.


Moja osobná skúsenosť: máme adoptovaného Barnyho, ktorý bol po 6 rokoch v rodine nepravidelne odkladaný a nakoniec odložený do "psieho hotela". Z tohto neustáleho odkladania až po márne čakanie si odniesol traumu a to v tej podobe, že neznesie byť sám. Stále plače. Navyše tak úplne "nemusí" ostatné psy, takže bol celkovo dosť vystresovaný. Inak je to fantastický pes, ktorý poslúcha, miluje a stráži si nás.

Momentálne teda pracujeme na dvoch veciach a to, aby dokázal byť občas doma sám a ďalej, aby neštekal zakaždým, keď niekto zazvoní alebo zaklope na dvere. A to sú poriadne decibely. V jeho prípade je to dosť náročné, ale ani jedno nie je dôvod, aby sme ho vrátili. Je náš, s týmto k nám prišiel a my sa s tým snažíme pracovať.

Navyše som sa skrátka musela zmieriť s tým, že máme hyperaktívneho psa (v Barnyho prípade je vek naozaj iba číslo) a podľa toho sa mu musíme venovať.





"Pes žije prítomnosťou, nerieši čo bude. Ale veľmi dobre vie, čo bolo."


Toto mi povedal niekto a ja už neviem kto :)





Vrátení z adopcií (pár príkladov)

Foxy bol vrátený z adopcie, pretože bol vraj nezvládateľný. No ano, je to puberťák, silný a plný energie. Potrebuje veľa pohybu, ale aj majiteľa, ktorý bude pre neho prirodzenou autoritou.


Goofy bol adoptovaný ako šťeňa, ale majitelia ho teraz dali do útulku, pretože vraj začal hrýzť. Fotila som ho v 8. mesiaci tehotenstva, tak že som sedela v tráve a on sa ku mne rozbehol a vrhol do náručia. Keď usúdil, že som dostatočne vypusinkovaná, mohli sme začať fotiť.



Artur vystriedal veľa dočasiek a tieto neustále zmeny prostredia a ľudí sa na ňom podpisovali. Nakoniec si ho do dočasky vzala dobrovoľníčka Kristýna, od ktorej putoval do adopcie. Z tej bol však Kristáne vrátený, pretože bol vraj problémový. Tá sa rozhodla si ho nechať. Podľa jej slov sa jej vrátil uplné iný pes a trvalo 3/4 roku než sa "zrovnal". Sama môžem potvrdiť, že Artur je veľký mazel a poslušný pes...a ano, potrebuje pevnú ruku .



Honey je staršia fenka, ktorá bola odložená do útulku, pretože vraj začala hrýzť (btw, mala neliečný zápal maternice/dělohy). Popravde, spadla mi sánka, keď som to počula, pretože toto stvorenie bolo sladké ako med a odmietalo sa prestať túliť. Že by boli príčinou veľké bolesti???


Môj osobný názor je, že sú to iba výhovorky majiteľov, prečo psa odložit do útulku (a to je ten lepší prípad). Ale ich príbehy nepoznám, takže súdiť nebudem. Na druhej strane, pes je odrazom svojho majiteľa...hovorí sa aký pán, taký pes. Takže kto vie, možno tie "problémové" a agresívne psy len nastavovali ľudom zrkadlo.



Takže, keď to zhrniem...je fajn a dobre, že si vyberáte budúceho parťáka podľa roztomilých fotiek. Preto ich fotím tak, aby vás zaujali :)). Ale dôležitá potom je vaša intuícia a to ako si spoločne "sadnete". Spoznávajte sa, dajte si tú prácu. Príklad takej adopcie je krásne napísaný na tomto blogu. Ak vidíte, že pes má nejakú traumu, ale inak je všetko v poriadku a vyhovujete si, vezmite to ako fakt a s týmto faktom pracujte. Venujte sa mu, aj s profesionálmi, ak by ste na to nestačili sami a vráti sa vám to.




Mia

151 views

©Perfect Pet Photos 2018 by  Mia Polgar.